Vykecávačka: Ranená breza

http://artmama.sme.sk/image/view/102662

Koľko básní sme sa na škole učili? A koľko z nich nezmizlo z našej pamäte? To číslo bude asi viac-menej rovnaké pre väčšinu z nás...

Pamätám si, že som raz v učebnici narazila na jednu, ktorú som sa ako prvú a zároveň poslednú naučila dobrovoľne. O čo väčšiu som mala potom radosť, keď sme to neskôr dostali na domácu úlohu, heh :)

Je tu niekto na tom podobne ako ja?

Mária Rázusová - Martáková, ďakujem. Bez Ranenej brezy by mi svet poézie ostal navždy vzdialený...

Moja pravdepodobne doživotne najobľúbenejšia:

RANENÁ BREZA

Mesiačik veľký, zlatistý
bozkával brezu na listy:
„Brezička, breza, riekni mi,
prečo tak plačeš noci, dni?“

Pozrela breza do neba,
otriasla slzy zo seba,
pritisla lístky ku perám:
„Mesiačik, druh môj ... umieram!“

„Čo?“ skríkol mesiac na skaly.
„Čo??“ skaly trikrát zvolali.
„Či sa ti dobre nedarí?
Veď si najkrajšia v chotári!“

Zastenal pníček spanilý:
„Deti mi srdce zranili,
sekerou ťali do dreva,
krv sa mi zo žíl vylieva!“

Mesačik zašiel – nastal deň,
plakali listy – plakal peň.
Keď svitla teplá nedeľa,
ranená breza umrela.